Jan Benda: Všímavost a soucit se sebou (proměna emocí v psychoterapii)

Do západnej psychológie koncept súcitu so sebou (angl. self-compassion) uviedla Kristin Neff a dnes už existuje množstvo štúdií, ktoré sa daným konceptom zaoberali. „Nedostatok súcitu so sebou bol preukázaný pri úzkostných poruchách, pri poruchách nálady, pri traume, pri poruchách osobnosti, poruchách príjmu potravy, pri závislostiach, ale napríklad aj pri schizofrénii“ (str. 175). Súcit môžeme definovať ako schopnosť byť citlivý k utrpeniu u seba a druhých ľudí a ochota a snaha ho zmierniť či mu zabrániť. Môžeme sa opýtať sami seba, ako so sebou zaobchádzame v ťažkých chvíľach? Napríklad, keď sa nám niečo nepodarí, či sa začneme obviňovať, alebo kritizovať; alebo sme schopní pozerať sa na seba „láskavými očami“, napr.: “Veď predsa každý robí chyby, a to, že urobím chybu neznamená, že som neschopný a za nič nestojím....”

Všímavosť (angl. mindfulness): zjednodušene možno povedať, že „všímať si znamená byť v prítomnom okamihu, mať istý odstup od vlastných myšlienok či akceptovať všetko to, čo prebieha v našom tele a mysli okamih za okamihom...“(str. 19) Uvedené však vôbec nie je jednoduché praktikovať, často môžeme mať pocit, že nás naše emócie ovládnu natoľko, že nie sme schopní vnímať, čo sa okolo nás deje a už vôbec mať od toho odstup pozorovateľa....

Kniha je podľa autora psychológa a psychoterapeuta primárne určená odbornej verejnosti, môže byť však zaujímavá aj pre čitateľov so záujmom o sebarozvoj, najmä, keď hľadajú inšpiráciu pre prácu s vlastnými emóciami. Čitateľ v knihe nájde aj 18 konkrétnych cvičení, ktoré umožňujú zoznámiť sa so súcitom so sebou a všímavosťou aj prostredníctvom zážitku na sebe (prevažne zamerané na prácu s klientom v terapeutickej praxi).

Previous
Previous

Celeste Ng: Stačí škrtnúť zápalkou

Next
Next

Ann Napolitano: Ahoj, dievčatko