Jacqueline Harpman: Ja, čo som nikdy nepoznala mužov

Belgická autorka povolaním psychoanalytička (1929-2012) čitateľovi rozpráva veľmi zvláštny postapokalyptický príbeh, a to prostredníctvom postavy dievčaťa, ktoré nikdy nepoznalo svet, tak ako ho poznáme my. Toto dievča bez identity a bez mena je najmladšie spomedzi ďalších 39 žien, s ktorými je uväznené v jednej cele. Nikto netuší, ako sa tam dostali, ani koľko presne tam už sú, ani na akom mieste sa nachádzajú, no tieto ostatné ženy majú vedomosti a spomienky na život „predtým“. To že dievča nemá poznatky o živote, ani o fungovaní bežných vecí, ani konvenčné vzdelanie a je rozprávačkou príbehu, čitateľovi umožňuje zamyslieť sa nad životom úplne inak...

Kniha vo mne vyvolávala skôr negatívne emócie, ale rezonuje vo mne a budem si ju pamätať. Kniha, ktorá neprináša odpovede, ani uspokojivý koniec, a tak to niekedy býva aj v živote. Niekedy nie je dôležité zistiť, prečo sa to stalo, dôležité sú pocity, ktoré to v nás zanechalo a aký to malo dopad na náš život.

Next
Next

John Boyne: Oheň; Vzduch (tretia a štvrtá kniha z cyklu Živly)